Verejné protesty posledných piatkov sa začali čoskoro po objavení tiel dvoch zavraždených ľudí, novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Kládli si za cieľ objasnenie tejto na Slovensku dovtedy nevídanej popravy. Samozrejme k tomu potom pribudla požiadavka na zmenu kádrov vo vyšetrovacích a neskôr aj mocenských orgánoch štátu. Hĺbku týchto zmien naznačujú články a v nich zapletené osoby, na ktorých Ján Kuciak dlhodobo a pedantne pracoval.
Keďže Fico sa dlho bránil zmenám, ktoré požadovali protestujúci, tí svoje požiadavky stupňovali. Až nakoniec stratil nad situáciou kontrolu. Dovolenkujúci prezident síce nastúpil do tohto autobusu neskôr, ale postupne získal miesto za volantom on. To, že rieši túto krízu tak ako rieši, je aj vina Ficu a Smeru-SD, ktorí zjavne nepochopili situáciu, a ponúkajú stále len kozmetické zmeny. Toto ich taktizovanie ich bude nakoniec stáť veľa, pád vlády. Ak nepríjmu zodpovednosť za svoj podiel na stave politického a spoločenského života na Slovensku a neurobia rázny rez a nezbavia sa mafie a oligarchov, sú politickými mŕtvolami, ktorých čaká osud Mečiara. Toho po odchode z politiky, možno na rozdiel od Ficu, nechali všetci na pokoji.
Posledné protesty priniesli požiadavku predčasných volieb, a tu už vidíme, kam sa odklonila pôvodná požiadavka na vyšetrenie vraždy a kto ovládol ich smerovanie. Opozícia, prezident Kiska a ľudia za nimi. Tu už ide len o to, dostať sa na koňa. Či už Matovičovi, Sulíkovi alebo niekomu inému. A vražda je bokom, a pochybujem, že by ju tí dvaja vyšetrili. Do štruktúr by boli dosadení ľudia z minulosti a výsledkom by bolo len to, že by sa vyrovnávali účty a spoločnosť by sa polarizovala, tak ako je tomu v ČR.
Áno, my sme vyhrali a teraz máme slovo, vy ste prehrali, tak držte hubu, zbohom demokracia…