Dnes máme pekné, ešte stále zimné ráno, máme tiež novú vládu, verejné protesty sa rušia, aspoň ich hlavná sila, takže všetko je ako má byť. Aspoň to tak na prvý pohľad vyzerá, predseda vlády už stihol hneď v prvý deň výkonu svojej funkcie aj navštíviť Brusel, ukázať sa, aby Európa videla, s kým novým majú do činenia.
Sympatizanti Matoviča, Kollára a Sulíka už tak nadšení nie sú, lebo zasa musia zhltnúť to, že s nimi Smer-SD opäť vybabral. Matovič síce zase bude chvíľu zvolávať tlačovky a vrhať okolo seba invektívy, v úlohe potápajúceho sa mu niet čo diviť, najmä keď ho už za tie roky dobre poznáme. Prezident nakoniec musel aj cez zjavnú nechuť vymenovať tú istú vládu, proti ktorej sa hojne manifestovalo, len v novom zložení. Ak sa teraz Fico cíti ako víťaz, je otázkou či to nie je víťazstvo Pyrrhovo. Pellegríni ho môže nejaký čas poslúchať, ale len čo sa oťuká a začne používať svoj rozum a nebude robiť nejaké prešľapy, vtedy sa z pupočnej šnúry odpojí. A ešte aj iný aspekt, ktorý platí hlavne vo svete médií ale aj politiky: zíde z očí, zíde z mysli.
Nový premiér musí však mať chuť pustiť sa do očisty a radikálnejších rezov v polícii, súdnictve a aj politickom vplyve mocných a mocnejších na stranu Smer-SD. A to neviem do akej miery bude schopný zvládnuť, lepšie povedané do akej miery to bude mať dovolené. Teraz možno bude mať chvíľu pokoj, ale ak sa tieto veci a vyšetrovanie vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky nepohne dopredu, môžu sa opäť začať plniť námestia.