stane.sa

Domácu scénu necháme sa nadýchnuť k lepším zajtrajškom v menej výbušnej atmosfére ako doteraz a tak na skok do zahraničia.

Podľa čerstvého prieskumu, ktorý uverejnil The Guardian, sú mladí Česi najbezbožnejšími z krajín Európskej únie. Až 91 % neverí v žiadneho Boha. Ktovie aký je rozdiel vo viere mladých Čechov a Moravanov, ktorí mali a majú predsa len silnejšiu náboženskú tradíciu. Slováci v článku Pravdy nie sú spomínaní, ale asi to tiež nebude žiaden zázrak na v minulosti tradičnú kresťanskú krajinu. Aj tu je vidieť, aké je dnes ťažké odovzdávať svojim potomkom nielen vieru v Boha, ale i iné mravné zásady fungujúcej spoločnosti. Je tomu tak nielen kvôli pretlaku často krát stupídnych programov v TV a to nielen americkej produkcie, zaplaveniu internetu brakom a neoverenými informáciami, morálnym bahnom, ale aj situáciou v slovenskej spoločnosti, tu mladí vidia v akej „žumpe“ sú vychovávaní. Ani cirkev často nie je tou, ktorá by bola vzorom. Potom mladí pomýlení balastom a zlatým vajcom nevedia v živote zvládnuť tlak, ktorým ich dnešný svet zaplavuje a uchyľujú sa k drogám, alkoholu a rezignácii na spoločnosť.

Dnes si idú v Katalánsku voliť premiéra. Mal by sa ním stať Jordi Turull, jeden z lídrov separatistov. Správy z Katalánska vyvolávajú v Európe rozporuplné reakcie, od tých ostro odsudzujúcich: Španielsko, EÚ, Francúzsko, Nemecko, až po tie sympatizujúce, viď Škótsko, Belgicko. Slovensko, ktorého oficiálna línia sa radí k tým prvým, sa dnes tvári, akoby tu existovalo 200 rokov. Dávno zabudlo na to, že v roku 1992 bolo v tej istej situácii ako Katalánsko. Vzniklo takisto bez referenda, bez preukázateľného súhlasu väčšiny obyvateľstva. Keby sa Česi správali ako Španieli, a trvali na tom, že ústava nedovoľuje oddelenie Slovenska, čo nedovoľovala, tak ako tá španielska dnes, ako by to Slováci riešili. Separatizmom, tak ako Katalánci. A povedzme si, ktorý štát by si kedy schválil takú ústavu, ktorá by dovoľovala odtrhnúť sa nejakej časti. Len taký, ktorý vznikol na demokratickom základe a má hlboké cítenie pre slobodnú voľbu človeka i národa. A takí nie sú ani tí najväčší demokrati na Západe. Právo majú rozličné skupiny a akožeskupiny spoločnosti, ale národy ako Katalánci, Kurdi, Škóti, Bretónci a mnohí ďalší nie. Na záver pre porovnanie s dnešnou situáciou u nás jedna zaujímavosť. V Katalánsku aspoň tí, ktorí protestujú za nezávislosť vedia presne: za čo protestujú, kto ich vedie a prečo ich vedie.

To je falošná a pomýlená sloboda, ktorá sa ani nedá nazvať demokraciou, kde keď sa len povie slovo černoch, už všetci kričia, ale bezdomovca na zemi si tí, čo najviac kričia ani nevšimnú, lebo to nie je in. Pravdu nemá ten kto najviac kričí, aj keď dnes to tak veľmi často je.

Ale časy sa zlepšia…